Aj včely majú svoju reč
Aktualizováno: 2. 2. 2022
Minulý diel som pojednával o zaujímavej orientačnej schopnosti našich malých pichľavých kamošiek, o tom, ako si dokážu zapamätať cestu do hniezda, a ku kvetom, a ukončil som ho včelami pátračkami, ktoré cielene vyhľadávajú zdroje potravy. Takýchto skúsených včiel, lietaviek nie je v rodine veľa, a sú pre to veľmi vzácne.
Včely lietavky
Lietajú za svoj krátky život stovky kilometrov a vyhľadávajú pre svojich súrodencov niečo “pod zub”. Keď nájdu napríklad taký sad ovocných stromov, ktorý je v máji celý zakvitnutý, a predstavuje pre včely veľké množsvo sladkého nektáru a peľu, potrebujú sa s touto dôležitou informáciou podeliť s lietavkami v hniezde, aby tam mohli ísť zbierať.
Pre nás ľudí by to nebol problém, po príchode domov by sme súrodencom povedali, že sme našli krásne zakvitnutý výdatný sad ovocných stromov asi 3 kilometre od domu, po hlavnej ceste smerom na Štiavnicu, na Galizóne vľavo hore nad poslednými domami, ako končí poľná cesta. Lenže včely nevedia rozprávať.
Mohlo by vás zaujímať: Čo robia včely v zime
Ako ostatné robotnice lietavky vedia, kde hľadať?
Nelietajú náhodne zbytočne celé kilometre, aby ten konkrétny sad našli. Pátračky im to naozaj povedia. Rečou včiel! Áno, včely majú svoju vlastnú reč. A nám ľudom, sa ju ako prvú zvieraciu “reč” podarilo rozlúštiť.
Pátračka teda po takomto vzácnom objave, s načerpaným medným vačkom plným nektáru, ako vzorkou doletí do hniezda, a lietavkám dá ochutnať, čo našla, a potom im povie, kde to je, ako ďaleko to je (!), a aký výdatný zdroj našla. Tak a teraz sme sa zoznámili s ďaľšou, asi najviac zaujímavou schopnosťou zložitého fungovania včelieho spoločenstva, pred ktorou sa musí človek naozaj skloniť. Ako to teda vlastne prebieha?
Včelie tance
Včely nemajú hlasový orgán, takže pomenovanie “reč” je skôr obrazné. Komunikujú však včelími tancami. Pátračka teda príde do hniezda, a zatancuje. Sú dva druhy včelích tanečkov. Prvý sa nazýva kruhový, pri ktorom včela opisuje malú kružnicu. Týmto tancom povie, že objavila zdroj znášky, ktorý sa nachádza 50-70 metrov od hniezda, nepovie však kde. Lietavky ale nemajú veľa práce zdroj v takejto krátkej vzdialenosti odhaliť, takže udávanie smeru je zbytočné.
Druhým typom tanca, ktorý skrýva informáciu o zdroje pastvy, ktorý je ďalej ako 100 metrov od hniezda, je tzv. osmičkový tanec. Priebeh pohybu tohto tanca odhalili až moderné technológie a hlavne superspomalený filmový záznam.
Pri tomto tanci včela asi 15-krát za sekundu striedavo pohybuje telom na obe strany, pevne uchytená všetkými nohami o plást. Náväzne na to beží v oblúku k východziemu bodu kmitavého pohybu, opakuje kmitanie, a beží po druhej strane osmičky opäť na začiatok. Kompletný tanečný cyklus trvá len niekoľko sekúnd, a odohráva sa na ploche o priemere 2-4 centimetre. Samozrejme v absolútnej tme hniezda.
Ako sú v tomto tanci zakódované informácie o tom, kde sa náš sad nachádza?
V prvom rade potrebujeme smer. Absolútne smery však pre včely neexistujú. Ale kto sleduje môj včelí seriál, a čítal minulý diel vie, že včielka pri orientáci používa svoju mentálnu mapu a ako kompas používa slnko. Smer, kde sa nachádza sad, tak včely dokážu vztiahnuť na smer voči slnku.
Inteligentné malé stvorenia teda vidia pri lete aktuálnu polohu slnka a prenesú uhol, ktorý vyplýva z línie polohy hniezda, a polohy sadu, v tanečnej figúre do vykresleného uhlu (teda v osmičkovom tanci sa kývajú v tomto uhle). Samozrejme, ako som spomenul vyššie, v absolútnej tme úľa musí existovať veličina, na ktorú dokážu tento uhol vztiahnuť (zatancovať). A tou je gravitačná sila.
Tiež si prečítajte: Včela a jej rodina
Včely majú úžasne presné receptory gravitácie (v nohách), a vedia, ktorým smerom je presne “dole”. Pri zvislej architektúre plástov vo včelom hniezde, teda musí navyše malý včelí mozog prepočítať uhol vzhľadom na zvislý vektor gravitácie do horizontálnej roviny vzhľadom na Slnko. VAU! Dobre máme smer. A čo vzdialenosť? Jednoducho.
Čím trvá kývavý tanec dlhšie, tým je väčšia vzdialenosť. A včely vedia túto vzdialenosť zmerať celkom presne pomocou optického tachometra. Laicky povedané sledom obrazov, ktoré počas letu vidia, vedia na základe letovej rýchlosti vypočítať vzdialenosť. Ďalšie VAU!
Fenomenálny zázrak prírody
Pátračka, ktorá objavila kvitnúci sad stromov na Galizóne, teda povie ostatným lietavkám toto: ,,Leťte v uhle 50 stupňov vzhľadom na Slnko 2,6 kilometra, a objavíte zdroj tohto nektáru," a dá im ochutnať. Vďaka tomu, že včely dokážu celkom presne vnímať čas, ich mozgy prepočítavajú neustále sa meniaci uhol vzhľadom na to, že slnko sa po oblohe pohybuje, a vedia tak stále zachovať s matematickou presnosťou daný smer.
Ostatné lietavky teda letia podľa inštrukcií pátračky a ľahko nájdu cieľ. Ak sami už na mieste zistia, že je dostatočne výdatný, roztancujú sa po návrate aj oni, a ďaľšie včely, a tým sa kolektív rozhodne, koľko jedincov daným smerom na Galizón poletí.
Bolo zistené, že “tanečný parket”, teda miesto, kde sa tanečky odohrávajú, je v úli vopred určené a včely ho zrejme majú chemicky označené (vôňou) pri pokusoch bolo toto miesto vyrezané a umiestnené náhodne v úli. Včely netancovali hocikde, ale až kým našli pôvodnú časť plástu.
Navyše zaujímavá štruktúra včelieho plástu z vosku veľmi dobre nesie vibrácie. Kývavý tanec, sa tak šíri vibráciami po povrchu plástu, a priláka na parket ostatné včely. Včely tak vlastne v úli používajú “pevnú linku”.
Je zaujímavé, že napriek dnešnej pokročilej dobe, a úžasným technológiam veda neodhalila ešte veľa vecí zo života včiel, a stále zostávajú pre nás tajomstvom. Nečudo, že včelárstvu sa venujú profesori na svetových univerzitách, zameraných iba na výskum včiel, a že vzniká stále viac vedeckých pracovísk, kde skúmajú život stvorení, ktoré tak veľmi ovlyvňujú naše životy a žijú v takej forme, ako ich poznáme dnes, na Zemi už cca 100 miliónov rokov.
Krásne Vianoce, priatelia, a pri jedení vianočných oblátok s medom si spomeňte na malé inteligentné stvorenia, ktoré ho pre nás vyrábajú.