Včely nikdy nespia, a predsa v zime nelietajú. Čo teda robia včely v zime?
Aktualizováno: 2. 2. 2022
Neviem, či ste sa niekedy zamýšľali, čo robia včielky v zime, keď ich nevidíme poletovať ani opeľovať kvety. My vám to prezradíme.
V prírode sa zima prejavuje ako obdobie vegetačného kľudu. Pochody vo väčšine živých organizmov sa spomaľujú, ustávajú, niektoré spia zimným spánkom, iné úplne stuhnú.
Čo robia v zime naše malé kamošky?
Keď sa ochladí pod 10 stupňov, nevidno ich lietať, a vyletieť ich vidíme po dlhej zime až na jar. Väčšina z vás si isto myslí, že aj včely spia zimným spánkom. Opak je pravdou. Nespia, ani nezimujú v stave strnulosti, ale ich neúnavná práca pokračuje aj celú zimu. Včelí superorganizmus zimuje veľmi zaujímavým spôsobom, a dokáže v hniezde prečkať zimu trvajúcu aj niekoľko mesiacov, s teplotami hlboko pod nulou.
K téme včiel a zimy sme pripravili aj video, ktoré nájdete na našom Youtube kanáli.
Poďme sa pozrieť, ako to robí.
Keď teploty klesnú pod spomínaných 10 stupňov, nelietajú už von z hniezda, pretože by im to zima nedovoľovala, rýchlo by sa unavili a uhynuli by. Ostávajú teda vnútri v hniezde. Pod 8 stupňov celziových sa všetky včely v hniezde zomknú okolo matky do takzvaného zimného chumáča. Vytvoria tak útvar pripomínajúci loptu, alebo skôr strapec hrozna.
Metabolizmus a aktivita včiel v zimnom chumáči vytvára teplo, a včely si v úli kúria. Majú dômyselný mechanizmus upnutia krídel o lietacie svaly, krídla dokážu ako keby odvesiť, a lietacie svaly kmitajú na voľnobeh, a tým vytvárajú metabolické teplo. Či je vonku mínus 5, alebo mínus 35, v strede chumáča udržiavajú teplotu plus 25 stupňov(!). V strede sa nachádza, prirodzene, to najdôležitejšie, čo superorganizmus má, včelia matka kráľovná.
Tiež by vás mohlo zaujímať: Prečo je včela pre človeka nesmierne dôležitá
Ani na okrajoch chumáča však teplota neklesne pod 9 stupňov, a včely ktoré sú na okraji, a je im už zima na riťky, pravidelne striedajú včely zvnútra chumáča. Chumáč má totiž 2 až 3 vrstvy, vo vútornej sú včely s matkou zoskupené rôzne, v prípadnej strednej vrstve hore hlavami, a vo vonkajšej sú orientované hlavami do stredu chumáča.
Vrstvenie závisí na vonkajších teplotách. Takto zoskupený superorganizmus s predpokladom dostatočných zásob potravy, ktoré si vytvorili na konci leta sami, alebo im pomohol včelár, vydrží bez preletu prečkať zimu dlhú aj 7-8 mesiacov. Aby dokázalo včelstvo zimovať, musí jeho sila spočívať v počte aspoň 10 000 robotníc.
Ak sú mrazy veľmi prudké, začujeme z úľa občasné zahučanie – včely zvýšením pohybovej aktivity, a vibrovaním lietacích svalov generujú nárazovo viac tepla.
Počas zimovania je dôležitý pre včely absolútny kľud.
Akýmkoľvek vyrušovaním všelsvo nervóznie, rozvoľnuje sa chumáč, jeho vnútorná teplota sa tým znižuje, a zároveň sa zvyšuje aktivita včiel, a tým zvýšenie spotreby zásob potravy. Preto treba v zime okolo úľov chodiť maximálne potichu, sneh z letáčových otvorov odstraňovať nanajvýš opatrne, a zabrániť ďalším možným vplyvom, ako vtákom, ktorí by mohli ďobať do úľa, vetvy, ktoré pri vetre môžu do nich narážať a podobne.
Samozrejme včelár neotvára úľ až do jari. Častokrát do úľa môže vniknúť malý hlodavec, ktorý tam môže napáchať veľké škody, ale včielky ho hneď rýchlo spacifikujú. Ubodajú ho, a keďže ho nemôžu vyniesť von z úľa, tak ho obalia propolisom, a mumifikujú ho, aby sa z mŕtvolky nešíril pach a choroby.
V článku o Včelom zázraku v podobe propolisu sa dočítate o tom, ako priaznivo pôsobí včelí propolis na človeka.
Ďalším negatívom je meniace sa počasie v posledných rokoch.
Teplota kolíše, a chumáč sa striedavo rozvoľnuje. Tento rok ste si to mnohí tiež určite všimli. Klíma v našom stredohorskom podnebí sa začína podobať na prímorskú. Je začiatok februára a denné teploty sú cez deň plusové, okolo nuly. Sneh bol túto zimu asi týždeň. Toto spôsobuje vrásky na čele každého včelára.
Pri vyšších teplotách sa môže matka rozklásť, včelstvo si myslí že je tu už jar, a to môže znamenať koniec včelstva. Včely by museli v plodisku udržiavať až 35 stupňov, kŕmiť plod, a to aj pri nasledujúcom možnom prudkom ochladení. A to by malo za následok predčasné minutie zásob, a úhyn včelstva od hladu, dajme tomu mesiac pred jarným oteplením.
Včela je tvor nanajvýš čistotný.
Pre včely nie sú až tak nepriaznivé hlboké mrazy, ako dlhotrvajúca zima. Nemajú totiž v úli záchod. A včela je tvor nanajvýš čistotný, a preto by sa v úli za žiadnych okolností nevykakala. Má však vo svojom tele orgán, ktorý sa nazýva výkalový vačok. Tento pojme až polovicu vlastnej hmotnosti včely. Preto na jar, keď sa oteplí nad 10 stupňov, včely uskutočnia takzvaný hromadný prelet. Hromadný prelet je skôr slušnejší názov pre hromadné sr*nie. Vyletia po niekoľkých mesiacoch von, a konečne si uľavia.
Hromadný prelet za bežných podmienok nastáva niekedy v polovici marca. Tento rok sa hromadný prelet uskutočnil minulú sobotu (1.2.2020). Včielky sú z počasia dosť pomýlené. Kiežby bola taká pravá zima, ako minulý rok (na foografii). Nedostatok snehovej pokrývky spôsobí okrem iného aj nedostatok vody na jar pre bujneneie vegetácie a tvorbu nektáru v jarných kvetoch.
Posledným klinčekom by bolo prudké ochladenie, alebo sneženie počas kvitnutia ovocných stromov. Potom by sme prišli aj o ovocie aj o jarný med. Verme že zima zaúraduje ešte počas februára, a všetko pôjde pekne po poriadku.
Na hromadný prelet netrpezlivo čaká každý včelár, a jeho srdiečko poskočí radosťou, keď včielky vyletia, a dajú tak najavo, že prežili pre nich náročnú zimu. Ak samozrejme nezabudne upozorniť susedov, aby v tomto období nevešali von prádlo. :)