Včela ako bezcitný lúpežník
Keď pozorujeme včely ako usilovne pracujú, zberajú nektár a peľ z kvetov, mohli by sme si myslieť, že dianie v ostatných včelích rodinách je to posledné, čo ich zaujíma.
Doteraz sme si včely predstavili ako mierumilovných a pracovitých tvorov, a málokomu z vás by isto napadlo, že táto ikona usilovnosti sa niekedy môže zmeniť na bezcitného lúpežníka a rabovača. Znie to drsne, ale stáva sa to.
Kedy je z včielky rabovačka?
Kým je pestrý stôl prírody rozprestretý a je dostatok kvetov, a tým pádom aj dostatok potravy, panuje medzi včelstvami súľad a mier. Ale na konci včelárskeho roka, keď ubúda včelia pastva, všetko vyzerá inak. Lietavky, ktorých je vo včelstvách stále prebytok nemajú čo robiť a keďže sú nerady doma, a nebaví ich len tak vysedávať, potrebujú činnosť. A tak sa nietoré z nich dostanú na rázcestie, a dajú sa na zlé chodníčky.
Odporúčam nazrieť aj do článku Ako môžete aj vy podporiť naše včelárstvo?
Stanú sa z nich včely – lúpežníčky. Sliedia v okolí ostatných úľov a keď objavia vchod, ktorý je málo strážený, pokúsia sa vniknúť dnu. V niektorom z minulých dielov o včelích kastách ste sa dozvedeli, že časť včiel, počas svojho dospievania plní rozličné úlohy. Jednou z nich je stráženie hniezda.
Špecializované včely strážkyne neustále patrolujú pri vstupe do hniezda a strážia vstupnú letáčovú plochu, a aj vzdušný priestor okolo nej. Robia to predovšedkým čuchom. Každé včelstvo má svoj špecifický feromón hniezda, teda akúsi chemickú vôňu, ktorou voňajú všetci členovia jednej rodiny. Tým vedia strážkyne ľahko určiť, či včela, ktorá prilieta do hniezda, patrí k rodine alebo nie.
Včela za určitých podmienok môže vstúpiť do cudzej rodiny.
Strážkyne cítia prichádzajúcu včelu už na diaľku a keď sa priblíži, ohmatajú ju tykadlami, a chemickými zmyslovými bunkami určia, či kontrolovaná včela pochádza z vlastného, alebo cudzieho hniezda. Niečo ako kontrola na letiskovom termináli.
Strážkyne to majú dosť ťažké, pretože jedna včelia rodina počíta na vrchole rozvoja 50 až 80 tisíc jedincov. Ak strážna služba zistí, že včela pochádza z iného hniezda, veľmi agresívne ju vyženú. Sú prípady, kedy SBS služba prepustí aj včelu z iného hniezda.
Včela, ktorá prišla o hniezdo, alebo znejakého dôvodu nedoletí domov, môže vstúpiť aj do cudzej rodiny. Sú na to potrebné dve veci. Prílet do hniezda musí byť pokorný a pri kontrole na termináli musí ponúknuť strážnej službe kvapku z nektáru, ktorý nesie v mednom vačku. V tomto prípade je na základe aj takéhoto úplatku cudzia včela vpustená do hniezda. A teraz naspäť k včelím mafiánkam.
Včely lúpežníčky predvádzajú pred česnom (vchod do úľa) zvláštny spôsob letu. Tento lúpežnícky let je rýchly, s prudkými zmenami smeru letu, často rýchlo hore a dole, a nakoniec akýmsi strmhlavým letom do česna. Je to teda niečo úplne iné, ako pokorný prílet včely v predchádzajúcom prípade. Väčšina včelstiev si našťastie včas uvedomí, čo sa deje a spozornie. Silným včelstvám sa darí prepady mafiánok odrážať.
Mohlo by vás zaujímať: Čo robí včelár v zime?
Čo ak je včelstvo slabšie?
Keď je však včelstvo slabšie a prvej výprave lúpežníčok sa podarí vniknúť do cudzieho hniezda, vyletia von nasaté cudzím medom a letia do domovského hniezda regrútovať svojej sestry, a dovedú ich na miesto lúpeže. Príde celá armáda a slabé včelstvo je bez milosti vydrancované. Vysajú a odnesú všetok med, a pritom to nekončí.
Vysajú aj plod a rozhryzú plásty. Slabé včelstvo je úplne zdecimované krutým bojom žihadlami (pri útoku na hmyz môže včela opakovane bodať, a žihadlo sa jej nevytrhne a neusmrtí ju, ako v prípade bodnutia stavovca), za obeť padne nakoniec i matka drancovaného včelstva. Po krutých bojoch ostane vo vykradnutom úli spúšť. Kusy plástov a mŕtvolky odvážnych bojovníčok, ktoré strážili svoju rodinu až na smrť.
Včely odnesú lup do svojho hniezda a doplnia si tak zásoby na zimu. Väčšina z nich zanechá poklesky a vráti sa k usporiadanému životu. Niektoré včely však nedokážu lúpežnícky život opustiť. V bojoch prídu o všetky chĺpky a dostanú farbu čiernu ako havran.
Kto za to môže?
Zaujímavý na lúpežiach je však fakt, že za ne vo väčšine prípadov nemôžu včely, ale sám včelár. Nedôsledným zanechávaním plástov po medobraní, pokvapkaním kŕmneho sirupu v okolí úľov sa včely, ktoré sú už v tomto období hladné, s radosťou na takéto sladké pokušenie vrhajú. Hneď alarmujú regrútky a aj keď už sú plásty odstránené, a kvapky sirupu vysaté, včely sliedia ďalej, a keď už nič nenájdu, pokúsia sa vniknúť do iných včeltiev.
Preto treba v tomto období bez znášky dávať na včelniciach pozor, aby podobné situácie nevznikali. Samozrejme to včelám nemôžeme mať za zlé. Jedná sa len o silný pud sebazáchovy, veď ide o prežitie, a teda o všetko.
Na videu, ktoré som nahral na letáči jedného z mojich úľov vidíte konfrontáciu strážkyň a dvoch cudzích včiel v čiernom kabáte, a ich nemilosrdné spacifikovanie strážnou službou. Vidno, ako cudzia včela vľavo dala strážkyni najprv ochutnať, ale zrejme jej to nepomohlo, a hneď zasiahla ostraha.
Nakoniec aj takýmto spôsobom príroda vyselektuje len to najsilnejšie, a s najväčím obranným pudom. Preto keď teraz budete sedieť niekde pri jazere s kofolkou, a začne ju obletovať včela, rýchlo ju vypite, aby nepriletela s posilami.